Ráno boli dievčatá hore – ako zvyčajne. Ale prechádzku sama som si teda neodoprelaIšla som k pláži, ale nechcelo sa mi prechádzať. Sadla som si teda na väčší kameň pri mori a pozorovala tú krásu. Rukou som rozhrabávala kamienky a hľadala nejaké pekné, zaujímavé. Možno aj také, čo by sa hodili na prívesok. Už len vyvŕtať dierku, navliecť koženú šnúrku a hotovo. Zopár som aj našla. A tiež som našla ďalší kameň v tvare srdca Beriem to ako pekný pozdrav od Pána Boha pre mňa i nás, že o nás vie a že nás má rád. Vrátila som sa do domčeka. Keď sa zvyšok rodiny zobudil tak sme si dali raňajky – tradične jogurty s brioškami, káva a kakavko. Donieslo sme si z domu probiotiká ako prevenciu hnačiek… a celkovo na dobré zdravie. Tak som každému z nás obsah kapsulky vysypala do jogurtu a zamiešala. Tuším to nemá žiadnu chuť. A vraj je dobré jesť probiotiká s mliečnymi výrobkami, že sa tak lepšie vstrebú do tela.

Keďže je nedeľa, chcela som ísť niekam do kostola. Na ostrove Vir je kostol, bohoslužby sú vraj o 10:00, ale Janko povedal, že by sme asi aj tak nerozumeli. To je pravda. Napadlo mi, že aké pekné by bolo, keby boli slovenskí kňazi aj v týchto končinách v lete – ako taká letná pastorácia – starostlivosť o Božie ovečky na dovolenke Ale chápem, kňazov asi nie je prebytok, tak tu asi nemôžu byť. V telke boli jedny bohoslužby online, ale veľmi dlhé a potom ešte na TV LUX. Ale – radšej by som teda osobne. Tak sme teda to nechali tak. Aj keď – bolo mi to trochu ľúto, rada by som počula nejakú dobrú kázeň, aj sa stretla s ostatnými veriacimi. Tak som sa pomodlila na tej pláži, aj si prečítala text z Biblie – to je taká vzpruha do dňa!

Tak sme teda išli znova na pláž. Lauri si všimla, že sme zobrali z domu aj malé vodné pištoľky. Kúpila som ich niekedy ozaj dávno, ani neviem kde. Také s malým zásobníkom, zato strieľajú celkom dobre a ďaleko. Tak sme ich zobrali s ostatnými plážovými vecami so sebou. Rozbaliť deku, zaťažiť v rohoch, dioptrické okuliare som si zabalila opatrne do šiat a dala do ruksaku (puzdro na okuliare som si mohla z domu zobrať). A išlo sa do vody. Trošku sme si poplávali a potom deti napadlo zobrať pištoľky. A vznikla z toho pravá pirátska vojna! Rozdelili sme sa – ja som bola v tíme s Lauri a Maťkom – nafukovačka nám slúžila ako pojazdná obrana pred nepriateľom. Janko bol s Emkou, ktorá si hovela v nafukovacom donate. Ja som pištoľ nemala – len Emka s Maťkom – a teda aj Janko. Ja som mojich vojakov iba bránila nafukovačkou. Bolo to veľmi divoké! Akurát najmenšej Emke sa to nie veľmi páčilo, keďže niekedy obtŕžila aj ona, aj do oka, do úst… Potom si deti ešte trochu stavali most zo včera, boli tam aj nejaké nemecké dievčatá, ale tuším si každý robil svoje, žiadna spoločná hra nenastala. Nevadí.

Na obed sme sa rozhodli pre odvážny krok – skúsime kúpiť čerstvé ryby a spraviť ich. Bolo to dosť odvážne, keďže rybu v celkom som robila asi len raz. Nejako som mala pred pečením rýb rešpekt. Ale to som ešte nevedela, čo ma kúpou čerstvo vylovenej ryby čaká! Takže – išli sme do obchodu s rybami, kde na ľade ležali rybky – morský vlk, makrela, tuniak a ešte nejaké iné ryby a tiež chobotnice. Vsadili sme to na morského vlka – asi aj preto, že vyzeral tak dobre, čerstvo. Predavača som sa po slovensky pýtala, ako sa to pripravuje. Tak mi nerozumel. Ale keď som začala po anglicky, tak mi vysvetľoval plynulou angličtinou, čo je potrebné urobiť. Kúpili sme teda 3 kusy. Chobotnice sme si nechali nabudúce. Cestou domov sme sa zastavili na nákup vecí k tej rybe. Doma som najprv naštudovala, ako sa ryby zbavujú šupín – to som vlastne nevedela, že sa to má robiť, len ten pán predavač čosi spomínal so šupinami. Pozrela som na youtube video, ako dávať dole šupiny z kapra – že sa to nemá škrabať nožom, ale podrezať opatrne kožu. Tak som skúšala aj našu rybu takto zbavovať tej hornej vrstvy kože. Ale nejako to nešlo. Tak som skúsila predsa len škrabať tie šupiny. A išlo to! Umytú rybu som chytila za chvost, dala do drezu a škrabala malým nožíkom. Parádne išli tie šupiny dole. Ďalší krok – pitvanie. Znova poslúžil youtube. Síce tam pán vo videu (nejaký rybár) pitval nejakú sladkovodnú rybu, ale snáď tie ryby sú dnu podobné a robí sa to tiež podobne. Teda – narezať nožíkom okolo žiabrí, potom dať špičku nožíka do análneho otvoru ryby a pomaly len špičkou noža smerom k hlave spraviť dlhý otvor na bruchu. Treba dávať pozor a neponárať veľmi nožík dnu do ryby, aby človek omylom neporušil žlčník, aby horká žlč nevytiekla do ryby. A potom vybrať vnútornosti. Bola to pohoda. Myslela som si, že sa mi to bude viac hnusiť. Ale bola to práca ako s mäsom – navyše akoby čistým, bez veľkého množstva krvi. Potom som ryby dobre umyla a šup s nimi na poolejovaný pekáč do rúry, do prázdneho brucha štvrtky citróna, posoliť, navrch kúsky masla. Boli hotové na 200°C za asi 25 minút. Boli tuším aj skôr. Pred koncom pečenia som na ryby vyliala pripravenú zmes – paradajky nakrájané na kocky opražené na orestovanom cesnaku na panenskom olivovom oleji, oregano. Bolo to EXTRA chutné. Akurát – naše jedlo začínalo tým, že Janko vyberal kosti všetkým 3 deťom. Predsa len ich mala rybka dosť, a aj také malé. Ale stálo to za to. K tomu som spravila kuskus. Túto plodinu som si v poslednej dobe obľúbila – chutí dobre, je zdravý a pripravuje sa, no, veľmi rýchlo a jednoducho Len zaliať horúcou vodou v správnom pomere – 1 diel kuskusu a 1 diel (aj trochu viac) vriacej vody, prikryť na 5 minút – a hotovo. Príloha hotová za niekoľko minút. Po obede (tú rybu sme pripravovali ozaj dlhšie, aj s tým odšupinovaním, kuchaním…) sme si dali pravidelný oddych. Akurát, že začal výrazne neskôr – asi o 16:30

Po oddychu som chcela dopísala pohľadnice, Janko išiel s deťmi medzitým na pláž, že ma tam počkajú. Keď som prišla – tak som neverila vlastným očiam – Janko vo vode so všetkými 3 deťmi. To je hodné výkonu otec roka!!! Veľmi sa mu nechcelo ísť vôbec na pláž samému s tromi, ale poradila som mu, nech sa dievčatá hrajú s kamienkami a keď prídem, môžme ísť do vody. Ale holt – dievčatá chceli ísť plávať, tak Emka bola na tom donate, Lauri s plávacou doskou (obe s rukávikmi ako vždy) a že vraj sa aj Maťkovi chcelo ísť, tak boli spolu vo vode. Tak takýto pohľad – že všetci štyria vo vode – som ozaj nečakala. Otec roka, fakt! Keď som išla za nimi do vody, tak sa Janko skrýval za deti, aby som ho akože nevidela a Lauri žartovala, že sú tam sami, že tata išiel na pivo

No a potom sme si dali znova pirátsku bitku. Maťko a Lauri nadšené, akurát Emke sa to nepáčilo, tak sme ju odviedli na breh na deku a pokračovali v bitke. Janko s Lauri boli akože Angličania a my s Maťkom Francúzi. A Maťko bol akože Napoleon. On tieto bitky hráva na počítači, tak to mal konečne aj naživo.

Večer sme dojedali ľadničkové cestoviny. A dali sme si fajnúúú zmrzku z nádobky. 4 chute v nádobke – oriešková, čoko, vanilka a jahoda. Keď išli deti spať, tak sme si s Jankom otvorili víno a k tomu francúzsky syr, tuším to bol Président. Bol úplne chutný! Vnútri mäkkučký, krémový, vrchná kôrka chrumkavá… Skonštatovali sme, že chutí inak, ako rovnaký kupovaný na Slovensku. Holt – asi už aj francúzske syry sa robia na Slovensku. Ale nechutia ako vo Francúzsku, čo je ozaj podivné. Akoby robenie syrov nebolo umenie. Už len dajú do syra nejakú kultúru do syra a nechajú tak. Škoda. Ale ten syr bol fakt skvelý!

Tak – išli sme spať aj my, keďže ráno chceme vstať veľmi skoro – už o 7:00! Čaká nás výlet loďou – ak Pán Bo dá. A idem sa ešte uložiť do postele aj ja.

Som vďačná Bohu, že nám je dopriate byť tu. Janko povedal, že by si tu vedel predstaviť s kľudom aj 2 – 3 týždne. Nuž, možno budúci rok. Ozaj nám tento oddych dobre padne. Tá slaná voda v mori aj vo vzduchu, slnko, čisté prostredie, pokoj… majú na telo určite liečivé účinky – ako kúpele.

PS: Šupiny z ryby nachádzam všade. Keď som škrabala šupiny z rýb dole, tak to riadne odskakovalo – poväčšine teda do drezu. Ale že ich nájdem aj v posteli na mojom chrbte, tak to som nečakala.